Megan Crewe - Tak padne náš svet

pátek 24. října 2014


Začína to ako svrbenie, ktorého sa nemôžete zbaviť. Potom príde horúčka a škrabanie v krku. Pár dní potom budete vykladať svoje tajomstvá na počkanie neznámym ľuďom, ako by to boli vaši starí priatelia. Za ďalšie tri dni vás postihnú paranoidné halucinácie. A potom budete mŕtvi.
Šesťnásťročná Kaelyn žije na ostrove neďaleko pobrežia. Keď jej najlepší kamarát odchádza študovať na pevninu, vôbec ju nenapadne, že ho možno už nikdy neuvidí. Ale potom jej malú ostrovnú komunitu postihne divná vírová epidémia. Počet mŕtvych narastá a vlda dá ostrov do karantény: nikto nesmie z ostrova odísť, ani sa vrátiť.

Tí, ktorí sú zatiaľ zdraví, musia bojovať o tenčiace sa zásoby potravín, aby nestratili nádej na prežitie. Zatiaľ čo svet, ktorý Kaelyn poznala sa rúca, ona nachádza nečakaných spojencov, priateľstvo i novú lásku. A keď ju vírus začne okrádať o priateľov a rodinu, zo všetkých síl sa snaží udržať si vieru, že musí existovať spôsob, ako zachrániť ľudí, ktorí sú jej najdrahší.

V dobe neustálej hrozby šíriaceho sa smrteľného víru Ebola má čítanie tejto knihy zaujímavý vplyv na ľudskú psychiku. A tak pri čítaním ničím vyčnievajúcej dystopie o smrteľnom víruse som si nemohla pomôcť ale celý čas som rozmýšľala nad tým, že čo ak ?
Autorka nám neprináša nič nového, ani originálneho. Ostrov oddelený od pevniny, smrteľný vírus, ktorý sa z ničoho nič začne šíriť a zabíjať a pár odhodlaných teenegerov, ktorí chcú zachrániť svet. Vláda si samozrejme umýva ruky od pomoci a na ostrove je vyhlásená karanténa, aby nikto nemohol z ostrova vycestovať a šíriť vírus na pevnine. Vyhlásenie karantény má vplyv na ľudskú psychiku, niektorí sa snažia silou mocou dostať z ostrova, iní si hromadia potraviny na horšie časy a nedelia sa s ostatnými a nakoniec dochádza k nevyhnuteľnému násiliu.
Pri čítaní tejto knihy som ale mala zimomriavky, Megan Crewe sa skvelo podarilo vykresliť atmosféru prostredia a mňa fakt mrazilo.
Nevieme na ktorom ostrove sa kniha odohráva, spomínajú sa tam mestá ako Los Angeles a Toronto (mimochodom rodné mesto samotnej autorky knihy), ale názov ostrova sa nedozvieme, vieme len, že sa nachádza blízko pevniny.
Hoci táto kniha neprináša nič nového je to príjemné čítanie. Je napísaná formou denníka resp. neodoslaných listov hlavnej hrdinky Kaelyn svojmu kamarátovi Leovi, ktorý odcestoval z ostrova študovať a Kaelyn sa s ním nestihla(nechcela) rozlúčiť. Toto je jej spôsob ako komunikovať s ním a zároveň aj spôsob akejsi psychoterapie, aby sa dokázala so všetkým vyrovnať.
Hrdinovia tejto knihy nie sú ale typickí hrdinovia ako v iných dystopických sériách. Našťastie to nie sú  superhrdinovia, ktorí vedia všetko vyriešiť, ale trpia pochybnosťami, a majú obavy či robia správnu vec, či vôbec svojím konaním niečomu pomôžu a či to všetko vôbec za niečo stojí. Musím sa ale priznať, že to ich neustále podceňovanie samých seba mi občas fakt liezlo na nervy.
Autorka ukončuje knihu otvoreným koncom, aby sme hneď museli siahnuť po ďalšom dieli.
Ja ho už mám doma a som zvedavá ako to bude pokračovať.

Hodnotenie: 80%

Vydalo : nakladateľstvo Egmont
Anglický originál : The Way We Fall
Počet strán: 312



Okomentovat

cwrcekk`s blog © . Design by Berenica Designs.