Prvý-krát som rada, že ma niekto oklamal. Viem, že to znie zvláštne, ale v
prípade Andrzeja Sapkowského a jeho Zaklínača som ochotná prižmúriť aj tie oči,
ktoré nemám, nad svojimi zásadami. Sapkowski totiž tvrdil, že záverečnou knihou
Ságy o zaklínačovi bude Pani jezera. Tým je to pre neho uzatvorené a k svojej
najznámejšej postave Geraltovi z Rivie sa už nevráti. Aké bolo moje (a nielen
moje) veľké prekvapenie, keď prebehla médiami správa, že Adrzej píše ďalšiu
knihu zo zaklínačského univerza. Mala som obrovskú radosť a nevedela som sa
dočkať.
Kniha sa mi dostala do rúk pred pár dňami. Pri čítaní som si užívala každú
stránku. Veď návrat niekam, kam ste si mysleli, že už nikdy nepôjdete, si treba
patrične užiť. A Sapkowski sakra vie, ako na to.
,,Kdo zápasí s nestvůrami, ať se má na pozoru, aby se přitom sám nestal nestvůrou. A hledíš-li dlouho do propasti, vhlédne pak propast i do tebe."
Dej je akčný, svižný, stránky mi ubiehali jedna radosť.
doprostred akcie, teda boja s nejakou príšerou, ktorý je zaklínačovým poslaním. Príbeh samotného románu sa točí okolo straty toho najdôležitejšieho, čo zaklínač vlastní a to sú jeho vzácne meče. Od tohto momentu sa odohráva príbeh, ktorého spojovacou linkou je práve táto nepríjemná komplikácia.
Pri čítaní som mala pocit, že nejde o samostatný román, ale o súbor
poviedok, prepojených linkou hlavného príbehu hľadania stratených mečov,
oblečenú do kabáta románu. A vôbec mi to nevadilo. Pre mňa môže Sapkowski
napísať aj telefónny zoznam a bude to skvelé čítanie, len tam musím mať
Geralta.
,,Čarodejové skutečne dokážou hodně věcí. Počasí řídlili odjakživa, od Prvního přistání, které prý pouze díky čárům Jeana Bekkera neskončilo katastrofou. Ale obviňovat mágy ze všech pohrom a kalamit je trochu přehnané. Koneckonců mluvíš o přírodních jevech. Máme proste takovou sezónu. Bouřkovou sezónu."
Slovo, ktoré ideálne vystihuje môj čitateľský zážitok je nostalgia.
To je ten správny výraz pre to, čo som cítila, keď som sa znova ocitla v tom
známom prostredí. Sapkowski nám prináša všetko, na čo sme u tejto ságy zvyknutí.
Pochmúrneho Geralta z Rivie z jeho nezameniteľnou životnou filozofiou,
bláznivého, ale obľúbeného trubadúra Marigolda, ktorého jeho všetečnosť často
zavedie do komplikovaných situácií, v ktorých sa mu priateľstvo Geralta veľmi
hodí. Objavia sa tu krásne a kúzelné čarodejnice, vďaka ktorým románu nechýba
ten správny erotický náboj a tiež neodmysliteľné intriky šľachticov a
panovníkov, príšery a netvory, ktoré znepríjemňujú bežným ľuďom život. A občas
nie ľahké spoznať tie , ktoré sa nachádzajú aj v ľudskej koži.
Proste nostalgia. Ale taká príjemná. A čím viac sa blíží koniec knihy, tým
viac vám je smutno, že to končí. Zase.
Touto knihou, ktorá je vlastne samostatným románom, Sapkowski ani nezačína,
ani nekončí. Prináša nám nový príbeh, ktorý sa už síce odhohral, ale ešte nikdy
nebol vypovedaný a mne len prichádza na um otázka koľko takých zaklínačských
príbehov má Sapkowski ešte v hlave. Dúfam, že tento nie je tým posledným.
Hodnotenie: 90%
Autor: Andrzej Sapkowski
Názov: Bouřková sezóna (2014)
Originál: Sezon burz (2013)
Vydalo: Nakladatelství Leonardo
Počet strán: 365
Okomentovat